Kolumne

petak, 7. srpnja 2017.

Pavol Janik | Kosovo


KOSOVO

            (for Jan Tuzinsky)

A burning
paper Goethe
prays
in Serb
for four hundred dead children

In Schiller’s stone eye
gleams a tear of mercury

There’s a Gypsy weeping
for a little Romany fairy
at the bottom of the Adriatic

Blood
has an irresistible color
of the bluish dusk of the sky
from which falls
light and glitterings
like a gust of May rain
to fertilize the wounded earth



KOSOVO

            (Jánovi Tužinskému)

Horiaci
papierový
Goethe
sa modlí
po srbsky
za štyristo mŕtvych detí

V Schillerovom kamennom oku
sa leskne slza ortuti

Je to cigánsky plač
za malou rómskou vílou
na dne Jadranského mora

Krv
má neodolateľnú farbu
modravého svitu neba
z ktorého padá
ľahká a trblietavá
ako sprej májového dažďa
aby zúrodnila poranenú zem


(2002)

 KOSOVO

            (Jovanu Tužinskom)

Gorući papirni
Gete se moli
na srpskom
za četiristo mrtve dece

U Šilerovom kamenom oku
blista se suza od žive

Čuje se ciganski plač
za malom romskom vilom
na dnu Jadranskog mora

Krv
je neodoljive boje
plavkastog sjaja neba
s kojega kaplje
laka i treperava i svetlucava
kao mlaz majske kiše
da bi oplodila ranjenu zemlju.

(2002)

Nema komentara :

Objavi komentar

Hvala na vašem komentaru. Isti će biti objavljen nakon pregleda moderatora.