Kolumne
Jelena Hrvoj |
Eleonora Ernoić Krnjak |
Martina Sviben |
Mirjana Mrkela |
Aleksandar Horvat |
petak, 25. kolovoza 2017.
Pavol Janik | Užas
ASTONISHMENT
I stretch out the water
in which you are reflected.
With a shout to stop
all possible outflows.
I address you by breath
such release of speech.
Until you are glassy with ice before me
as before a draught.
Tirelessly you quiver under the numb surface
and on the bottom for a moment gleam
so that I glimpse the day,
which will only light up in you.
ÚŽAS
Vystieram vodu,
v ktorej sa zračíš.
Krikom upchávam
tušené odtoky.
Takto zbavený reči
oslovujem ťa dychom.
Až sa ľadom zasklievaš predo mnou
ako pred prievanom.
Neúnavne búšiš pod meravou hladinou
a na okamih rozsvecuješ dno,
aby som uzrel deň,
ktorý sa v tebe ešte len zažne.
(1981)
OPSENA
(UŽAS)
Rastežem vodu
u kojoj se ogledaš.
Krikom zaustavljam
svo moguće oticanje.
Lišen reči
obraćam ti se dahom,
tako da se ledom stakliš ispred mene-
kao na mrazu.
Neumorno udaraš po utrnuloj površini
i za tren otkriješ dno,
da bih nazreo dan,
koji će tek samo u tebi da svane.
(1981)
__________________________________________________
Prijevod - Translations: English by James Sutherland Smith and into Serbian by Smiljana Piksiades
Nema komentara :
Objavi komentar
Hvala na vašem komentaru. Isti će biti objavljen nakon pregleda moderatora.