Kolumne

četvrtak, 19. listopada 2017.

Pavol Janik | Oda radosti


ODE TO JOY


Where are those old poems?
What were they actually about?
And who gave a tinker’s about them.

Somewhere in us
something from them has remained,
a charge timed in Nuremburg,
a Frankfurt porn cinema,
a coca-cola opposite the Moulin Rouge,
Lenin inside a Marseille shop window,
a faded postcard of the Cote d’Azur,
documents stolen in Rome,
undeveloped photos
of the leaning tower of Pisa,
a night in Florence,
Bolognese poofs,
pigeons at six in the morning
on Saint Mark’s Square,
an over made-up customs girl
on the train from Vienna
to Devinska Nova Ves.

Where are those old poems?
Now nobody will write them any more.
They never made sense to anybody.

They’ve suddenly switched off the power in Europe.
A darkness has started, that which
existed before the invention of light.
We walk on the ceiling of our flat
from memory.
Children laugh at us in their sleep.

At the entrance to nowhere
they’ll return us the entrance fee
to life,
which was worth it
even though not so much.

Only for death you don’t pay.


ÓDA NA RADOSŤ


Kde sú tie staré básne?
O čom vlastne boli?
A komu na nich záležalo?

Niekde v nás
z nich zostala
časovaná nálož v Norinbergu,
frankfurtské porno-kino,
coca-cola naproti Moulin Rouge,
Lenin v marseillskom výklade,
vyblednutá pohľadnica Côte d’Azur,
doklady ukradnuté v Ríme,
nevyvolané fotografie
šikmej veže v Pise,
noc vo Florencii,
bolonskí buzeranti,
holuby o šiestej ráno
na námestí svätého Marka,
zmaľovaná colníčka
vo vlaku z Viedne
do Devínskej Novej Vsi.

Kde sú tie staré básne?
Už ich nik nenapíše.
Nikomu nikdy na nič neboli.

V Európe náhle vypli prúd.
Nastala tma, tá ktorá bola
pred objavením svetla.
Popamäti chodíme
po plafóne nášho bytu.
Deti sa nám smejú zo spánku.

Pri vchode nikam
nám raz vrátia vstupné
za život,
ktorý stál za to,
aj keď nestál za veľa.

Len smrť sa nevypláca.


(1991)


ODA RADOSTI

Gde su te stare pesme?
O čemu su bile?
Kome su bile važne?

Negde u nama
od njih je ostala
satnina u Nirnbergu,
frankfurtski pornografski bioskop,
koka kola preko puta Mulen Ruža,
Lenjin u marseljezkom izdanju,
izbledela razglednica Azurne obale,
dokumenti ukradeni u Rimu,
nerazvijene fotografije
Krivog tornja u Pizi,
noć u Firenci,
bolonjski homoseksualci,
golubovi u šest ujutru
na trgu Svetog Marka,
našmakana carinarka
u vozu iz Beča
za Devinsku Novu Ves.
Gde su te stare pesme?
Već ih niko neće zapisati.
Nikada nikome nisu trebale.

U Evropi naglo isključili struju.
Vratila se tama
koja je bila pre pojave svetla.
Idemo po sećanju po plafonu našeg stana.
Deca nam se smeju iz sna.

Na ulazu u nigde
jednom će nam vratiti novac
za ulaznice
u život,
koji vredi
iako ne mnogo.

Samo se smrt ne plaća.

(1991)

__________________________________________________
  
Prijevod - Translations: English by James Sutherland Smith and into Serbian by Smiljana Piksiades

Nema komentara :

Objavi komentar