Kolumne

četvrtak, 26. listopada 2017.

Pavol Janik | Proširiti razumevanje


PROLONGING MY UNDERSTANDING


For a while I hesitated,
at the place where one enters.
And then so many mirrors
as if after death or during it.
And so many unreal girls
in the shallow depths of the glass.

There, where I entered for the last time
still as a boy with portraits
of Pierre Brice and Lex Barker in a pocket,
was the window of a small wine tavern.
And above it the warning signals
of red pelargonia
had permanently remained.
These inexorable semaphores
which didn’t permit me
to speak in the direction of the wind
and turn aside as the wall approached.

I grew up
to the level of salaries,
the length of debts,
to measurable historical latitudes
and to a size
where the era of dieting begins.

Now only my hair grows
slowly and completely pointlessly.
and thus I come
to prolonging my understanding
and ridding myself of the purchasing power
of a powerless Samson.


PREDĹŽIŤ SI ROZUM


Chvíľu som váhal,
kadiaľ sa vchádza dnu.
A potom toľko zrkadiel
ako po smrti alebo počas nej.
A toľko neskutočných dievčat
v tej plytkej hĺbke skla.

Tam, kde som vstúpil naposledy
ešte ako chlapec s portrétmi
Pierra Bricea a Lexa Barkera vo vrecku,
je dnes okno malej vinárne.
A nad ním ustavične trvajú
výstražné znamenia
červených pelargónií.
Tie neúprosné semafory,
ktoré mi nedovolia
hovoriť v smere vetra
a odvrátiť sa,
keď sa ku mne blíži múr.

Dorástol som
do výšky platu,
dĺžky dlhov,
miernej dejepisnej šírky
a do veľkosti,
kde sa začína dobová diéta.

Teraz mi už rastú len vlasy,
pomaly a celkom zbytočne.
A tak som prišiel
predĺžiť si rozum
a zbaviť sa kúpnej sily
bezmocného Samsona.


(1991)


PROŠIRITI RAZUMEVANJE
      (PREDĹŽIŤ SI ROZUM)

Oklevao sam za trenutak
tamo gde se ulazi u dno.
I posle toliko ogledala
kao posle smrti ili za vreme nje.
I toliko nestvarnih devojaka
u plitkoj dubini stakla.

Tamo gde sam prošao zadnji put
još kao dečak sa portretima
Piera Brisea i Leksa Barkera u džepu,
je danas prozor male krčme.
I iznad nje stalno upozorenja
crvenih muškatla.
Ti nemilosrdni semafori
koji mi ne dozvoljavaju
da govorim u pravcu vetra
i da se sklonim
kad mi se približava zid.

Dorastao sam do
vrhunca zarade,
teških dugova,
pozavidne istorijske širine
i do debljine
gde počinje dijeta za odgovarajući vek.

Sada mi samo kosa raste,
sporo i potpuno nepotrebno.
I tako sam dospeo
da proširim shvatanje
i rešim se kupovne moći
bespomoćnog Samsona.

__________________________________________________
  
Prijevod - Translations: English by James Sutherland Smith and into Serbian by Smiljana Piksiades

Nema komentara :

Objavi komentar

Hvala na vašem komentaru. Isti će biti objavljen nakon pregleda moderatora.