Pavol Janik | U plavom

INTO THE BLUE


From morning we tirelessly squander ourselves into the blue,
which falls short of the border between water and sky.
Into the blue in which the swimming routes of fish cross
with the flight lines of birds.
Into the blue in which the slow movement of ships
cross the glittering fuselages of aeroplanes.
Into the blue
which though the power of its will
casts us back on to a sandy beach
together with other things over and above,
together with the dead bodies of fish, crabs and medusas,
together with fragments of seaweed,
tiny pebbles,
tops of Coca-Cola bottles,
together with scraps of paper
closed in bottles of sweet drinks.

We always read from the beginning
and on each side
these letters without lettering
completely whitened by the life-giving sun,
which knows very well whom to give a chance to and whom to not.

We read letters without lettering
and understand them frozenly.
We read letters without lettering
wept over by foaming waves
from which life comes,
sound, color and the divine.

The descendants of goddesses today dwell
in the endless rivieras of the whole world.
they declare nakedness
and godlike motor boats, cars, beaches, apartments,
music, films
and above all godlike men.

At an ice-cream kiosk
I fell head over heels with one for the hundredth time.

It’s of no account
but it was her
with whom I shared a few experiences, memories,
children.
I fell in love with her completely
without reservation.

From the ice-cream stands
naked poster girls smiled at us
and the portrait of a statesman
wearing a admiral’s white uniform
in the blue background,
which could represent water as well as sky
and in which could move
atomic submarines as well as jet planes
and neon fish as well as rainbow birds.


DO MODRA


Od rána sa neúnavne vrháme do modra,
ktorému chýba hranica medzi vodou a oblohou.
Do modra, v ktorom sa krížia plavebné dráhy rýb
s leteckými cestami vtákov.
Do modra, v ktorom pomalý pohyb lodí
pretínajú ligotavé trupy lietadiel.
Do modra,
ktoré nás silou vôle
sústavne vrhá späť na piesočnú pláž
spolu s ostatnými predmetmi navyše,
spolu s mŕtvymi telami rýb, krabov a medúz,
spolu s útržkami vodných rastlín,
drobnými kamienkami,
vrchnákmi od coca-coly,
spolu s pokrčenými papierikmi
uzavretými vo fľašiach od lahodných nápojov.

Čítame stále odznova
a zo všetkých strán
tie listy bez písmen,
dokonale vybielené životodarným slnkom,
ktoré dobre vie, komu dať príležitosť a komu nie.

Čítame listy bez písmen
a zmrazujúco im rozumieme.
Čítame listy bez písmen,
oplakané spenenými vlnami,
z ktorých pochádza život,
zvuk, farby a bohyne.

Potomkyne bohýň dnes obývajú
nekonečné riviéry celého sveta.
Vyznávajú nahotu
a bohovské motorové člny, autá, pláže, apartmány,
hudbu, filmy
a predovšetkým bohovských mužov.

Pri zmrzlinárskom stánku
som sa do jednej z nich už po stý raz bezhlavo zamiloval.

Nezáleží na tom,
ale bola to tá,
s ktorou ma spája zopár zážitkov, spomienok
a niekoľko detí.
Zaľúbil som sa do nej celkom
a bezo zvyšku.

Zo zmrzlinárskej búdky
sa na nás pri tom usmievali nahé plagátové dievčatá
a portrét štátnika
v bielej admirálskej uniforme
na modrom pozadí,
ktoré práve tak dobre mohlo byť vodou ako oblohou
a v ktorom sa práve tak dobre mohli pohybovať
atómové ponorky ako prúdové lietadlá
a neónové ryby práve tak ako dúhoví vtáci.


(1985)


U  PLAVOM

Od jutra se neumorno vrtimo u plavom,
kojem nedostaje granica između vode i neba.
U plavom u kome se ukrštaju plivajući smerovi riba
sa ptičijim putevima leta.
U plavom, u kome sporo kretanje lađe
seče blistavi trup aviona.
U plavom
koje nas snažno privlači
stalno baca nazad na peščane plaže
zajedno sa ostalim predmetima, pa čak,
zajedno s mrtvim telima riba, rakova, meduza,
zajedno s parčićima morske trave,
sitnim kamenčićima,
poklopcima koka kole,
zajedno sa zgužvanim papirićima
u bocama ukusnih napitaka.

Čitamo ponovo iz početka
a sa svih strana
ta pisma su bez slova,
potpuno izbledela od sunca koje život daje,
i koje dobro zna kome pružiti priliku a kome ne.

Čitamo pisma bez slova
i razumemo hladnoćom.
Čitamo pisma bez slova
oplakana penušavim talasima,
od kojih potiču život,
zvuk, boje i boginje.

Potomkinje boginja naseljavaju danas
beskrajne rivijere sveta.
Reklamiraju golotinju
i bogovske motorne čamce, kola, plaže, stanove,
muziku, filmove
a pre svega bogovske muškarce.

Kod kioska za sladoled
sam se u jednu od njih već po stoti put zaljubio
do ušiju.

Nije važno,
ali bila je to ta,
s kojom me spaja nekoliko događaja
i nekoliko dece.
Zaljubio sam se u nju potpuno
nepovratno.

Iz kioska za sladoled
su nam se smešile nage devojke sa plakata
i portret državnika
u beloj admiralskoj uniformi
na plavoj pozadini,
koja je mogla prestavljati jednako vodu i nebo
u kojima su se jednako dobro mogle da kreću
atomske podmornice kao i vazdušne letilice
i neonske ribe baš kao i ptice duginih boja.

(1985)

__________________________________________________
  
Prijevod - Translations: English by James Sutherland Smith and into Serbian by Smiljana Piksiades